V Lužiciach sa nevyťaží ani jedna tona hnedého uhlia bez toho, aby bolo jasné, ako bude banský zásah do krajiny vykompenzovaný. Legislatívou v oblasti ochrany životného prostredia nie sme povinní iba v nevyhnutnej miere obmedzovať zásahy do prírody, ale aj rýchlo, efektívne a trvalo kompenzovať následky týchto zásahov.

Viac ako polovica územia, ktoré sa využíva na ťažbu, sa zalesní. Tým sa tu ponúka jedinečná šanca veľkoplošného zalesňovania. Takéto zalesňovacie ciele sa môžu za bežných okolností realizovať iba v priebehu viacerých generácií odborníkov z oblasti lesníctva. Do dnešného dňa sa na plochách lužických banských výsypiek vysadilo približne 30 miliónov stromov a kríkov. Relatívne mladé lesy v okolí miest Cottbus, Spremberg a Weißwasser sú už dlho dôkazom toho, že aj v areáloch výsypiek sú možné lesné porasty s vysokým podielom listnatých stromov a rozmanitosťou druhov.

Na približne desiatich percentách územia s ukončenou povrchovou ťažbou vznikajú poľnohospodárske plochy. Na území bývalých lužických banských revírov vznikajú dokonca vinohrady.

Na približne 15 percentách celkovej plochy, ktorá ostáva po banskej ťažbe, vznikajú nové, druhovo špecifické životné priestory pre ochranu prírody. Dokonca si tu nachádzajú svoj priestor aj tie druhy zvierat, ktoré sa stále viac cítia v ohrození zo strany kultúrnej krajiny, na ktorú majú vplyv ľudia. Ak v minulých rokoch stál v centre záujmu predovšetkým rozvoj a vzájomné spolupôsobenie jednotlivých biotopov, v súčasnosti vznikajú na miestach povrchovej ťažby veľké súvislé územia, ktoré v budúcnosti ostanú vyhradené pre ochranu životného prostredia a prírody. Na území s ukončenou povrchovou ťažbou našlo svoj životný priestor množstvo druhov zvierat. Nielen zajac poľný, ale aj rybárik, jarabica a prepelica poľná využívajú rekultivované banské výsypky ako územia, na ktoré sa môžu vrátiť. Aj takí prisťahovalci, ako je vlk, vnímajú krajinu, ktorá sa ešte len vyvíja, ako bezpečné miesto.